Táto webová stránka používa cookies, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepšiu používateľskú skúsenosť. Informácie o súboroch cookie sa ukladajú vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako je rozpoznanie vás, keď sa vrátite na našu webovú stránku, a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.
Epilepsia patrí medzi časté neurologické ochorenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť každodenný život pacienta aj jeho okolia. Prejavuje sa rôznymi typmi záchvatov, od nenápadných výpadkov pozornosti až po výrazné kŕčové stavy. Mnoho ľudí má o epilepsii neúplné alebo skreslené informácie, čo zvyšuje obavy a neistotu.
Čo je epilepsia?
Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, pri ktorom sa v mozgu opakovane objavujú epileptické záchvaty. V lekárni sa často stretávame s tým, že pacienti majú obavy už len zo samotného názvu diagnózy. Mnohí sa pýtajú, či ide o niečo náhle, nepredvídateľné a nebezpečné. Vysvetľujeme im, že epilepsia sama o sebe nie je jedna konkrétna choroba, ale skôr súbor stavov, pri ktorých dochádza k narušeniu elektrickej aktivity mozgu.
Práve tieto poruchy vedú k rôznym formám záchvatov, ktoré sa môžu prejavovať veľmi odlišne. Dôležité je vedieť, že epilepsia sa môže objaviť v akomkoľvek veku a to od detstva až po vyšší vek a u mnohých pacientov je pri správnej liečbe dobre zvládnuteľná.
Čo spôsobuje epileptické záchvaty?
Keď sa pacienti pýtajú, čo vyvoláva epileptický záchvat, odpoveď nie je vždy jednoduchá. Záchvat vzniká vtedy, keď dôjde k náhlemu a nadmernému výboju nervových buniek v mozgu. Tento výboj môže mať rôznu intenzitu aj rozsah, a práve od toho závisí, ako epileptický záchvat vyzerá navonok.
V praxi často vysvetľujeme, že samotná epilepsia je základ, ale záchvaty môžu spúšťať aj vonkajšie faktory. Medzi najčastejšie patria nedostatok spánku, dlhodobý stres, alkohol, hormonálne výkyvy, infekcie s horúčkou alebo vynechanie pravidelnej liečby. U niektorých ľudí zohrávajú úlohu aj blikajúce svetlá či dlhé sledovanie obrazoviek.
Typy epilepsie
Epilepsia nemá jednu univerzálnu podobu. Rozlišujeme viacero typov epilepsie podľa toho, kde v mozgu epileptický záchvat vzniká a ako sa navonok prejavuje. Práve toto rozdelenie je pre nás v praxi veľmi dôležité, pretože od typu epilepsie sa odvíja výber liečby, prognóza aj odporúčania pre bežný život pacienta.
Najčastejšie sa stretávame s tzv. fokálnou epilepsiou, pri ktorej záchvat vzniká v jednej konkrétnej oblasti mozgu. Pacienti s týmto typom epilepsie nám často opisujú zvláštne pocity, trhanie jednej končatiny, mravčenie, zmeny vnímania alebo krátke výpadky vedomia. Fokálna epilepsia sa častejšie objavuje v dospelosti a jej príčinou môže byť napríklad úraz hlavy, mozgová príhoda alebo jazva v mozgovom tkanive. Závažnosť býva rôzna, u niektorých pacientov ide o mierne záchvaty, ktoré sa dajú dobre kontrolovať liekmi, u iných môžu prerásť do výraznejších kŕčových stavov.
Ďalšou skupinou je generalizovaná epilepsia, pri ktorej epileptický záchvat vzniká naraz v oboch hemisférach mozgu. Tento typ je často spojený s typickými kŕčovými záchvatmi so stratou vedomia, ale patrí sem aj epilepsia s krátkymi výpadkami vedomia, tzv. absenciami. Generalizovaná epilepsia sa častejšie objavuje u detí a mladých ľudí a má často genetický základ. Z pohľadu farmaceuta ide o typ epilepsie, ktorý môže pôsobiť dramaticky, no pri správnej liečbe býva dobre zvládnuteľný.
Menej často, ale stále sa s tým stretávame, ide o ťažšie formy epilepsie, ktoré nereagujú dostatočne na bežnú liečbu. V takýchto prípadoch sa hovorí o farmakorezistentnej epilepsii. Tu už liečba často zahŕňa kombináciu viacerých antiepileptík, prísny režim, a niekedy aj nefarmakologické postupy, ako je ketogénna diéta alebo špecializovaná liečba v epileptologickom centre. Tieto formy sú závažnejšie, no aj tu platí, že cieľom je znížiť počet epileptických záchvatov a zlepšiť kvalitu života pacienta.
Z praxe zdôrazňujeme, že správne určenie typu epilepsie je úplný základ. Pacienti s rovnakou diagnózou „epilepsia“ môžu mať úplne odlišné prejavy, potreby aj prognózu. Preto vždy vysvetľujeme, že porovnávať sa s inými pacientmi alebo spoliehať sa na všeobecné rady z internetu nemusí byť správna cesta a liečba musí byť vždy individuálna.
Epilepsia u detí
Osobitnú skupinu tvorí epilepsia u detí, kde rozlišujeme viacero tzv. epileptických syndrómov. Niektoré z nich, napríklad absencie v detskom veku, môžu časom úplne vymiznúť a dieťa z nich „vyrastie“. Iné formy, najmä tie, ktoré sa objavujú veľmi skoro po narodení, môžu byť závažnejšie a vyžadujú dlhodobú liečbu aj špeciálny prístup, vrátane úpravy stravy alebo kombinácie viacerých liekov.
Aké sú príčiny epilepsie?
Otázka „prečo práve ja?“ patrí medzi najčastejšie. Ako vzniká epilepsia, závisí od mnohých faktorov. U niektorých pacientov ide o následok úrazu hlavy, mozgovej príhody, zápalu mozgu alebo komplikácií pri pôrode. U iných sa príčina nikdy presne nezistí.
V praxi zdôrazňujeme, že epilepsia nie je dôsledkom životného štýlu ani zlyhania organizmu. Často ide o kombináciu genetických a získaných faktorov, ktoré človek nemohol ovplyvniť.
Je epilepsia dedičná?
Pacienti sa nás v lekárni veľmi často pýtajú, či môžu epilepsiu preniesť na svoje deti. Je to prirodzená obava, najmä u mladých ľudí, ktorí plánujú rodinu. Pravdou je, že epilepsia môže mať genetickú zložku, no vo väčšine prípadov nejde o ochorenie, ktoré by sa dedilo priamo z rodiča na dieťa.
Z pohľadu praxe vieme, že ak má epilepsiu jeden z rodičov, pravdepodobnosť, že dieťa bude mať epilepsiu, je približne 5 až 10 %. To znamená, že drvivá väčšina detí rodičov s epilepsiou sa narodí bez tohto ochorenia. Ak majú epilepsiu obaja rodičia, riziko je vyššie, no stále to neznamená istotu, že sa epilepsia u dieťaťa prejaví.
Genetika však nie je jediným faktorom. Pri epilepsii u detí zohrávajú významnú úlohu aj okolnosti okolo tehotenstva a pôrodu, napríklad nedostatok kyslíka pri pôrode, nízka pôrodná hmotnosť alebo komplikácie v ranom novorodeneckom období.
Ďalšími faktormi môžu byť úrazy hlavy, závažné infekcie mozgu, metabolické poruchy alebo vrodené vývojové chyby mozgu. U niektorých detí sa príčina nikdy presne nezistí a epilepsia vznikne bez zjavného dôvodu.
Pacientom tiež vysvetľujeme, že epilepsia sa môže prejaviť v rôznom veku. U detí sa často objavuje v prvých rokoch života alebo v školskom veku, kedy si rodičia všimnú výpadky pozornosti, zvláštne pohyby alebo problémy s učením. Ďalším typickým obdobím je dospievanie, keď hormonálne zmeny môžu záchvaty spustiť alebo zvýrazniť. U dospelých sa epilepsia môže objaviť aj neskôr, často v súvislosti s úrazom hlavy, mozgovou príhodou alebo iným neurologickým ochorením.
V praxi preto zdôrazňujeme, že hoci genetika môže zvyšovať riziko, epilepsia nie je rodinný osud. Väčšina ľudí s epilepsiou má zdravé deti a pri správnej starostlivosti a sledovaní je možné prípadné problémy zachytiť včas.
Aké sú príznaky epilepsie?
Epilepsia príznaky môžu byť veľmi nenápadné, ale aj dramatické, a práve preto býva epilepsia niekedy dlho nerozpoznaná. Nie každý epileptický záchvat znamená pád na zem a kŕče. V praxi sa stretávame s pacientmi, ktorí si dlhý čas neuvedomovali, že ich ťažkosti môžu súvisieť s epilepsiou.
Medzi miernejšie príznaky patria:
- krátke výpadky pozornosti,
- stavy ako zahľadenie sa do prázdna,
- zvláštne telesné pocity,
- náhle zmeny nálady,
- pocity strachu bez zjavnej príčiny
- alebo krátke poruchy pamäti.
U detí sa tieto prejavy často mylne považujú za nesústredenosť, zasnívanie alebo poruchy správania, a preto sa epilepsia u detí nemusí zachytiť včas.
Závažnejšie príznaky už zahŕňajú:
- poruchy vedomia,
- nekontrolované pohyby končatín,
- stuhnutie tela alebo pád.
Najťažšou formou je generalizovaný epileptický záchvat so stratou vedomia a kŕčmi, ktorý je pre okolie najviditeľnejší a najviac znepokojujúci.
Ako vyzerá epileptický záchvat?
Epileptický záchvat môže vyzerať veľmi rozdielne v závislosti od veku a typu epilepsie. U detí sa často stretávame s krátkymi výpadkami vedomia bez pádu, keď dieťa prestane reagovať, pozerá jedným smerom a po niekoľkých sekundách pokračuje v činnosti, akoby sa nič nestalo. Práve tieto záchvaty bývajú prehliadané.
U dospelých sa častejšie vyskytujú záchvaty spojené s poruchou vedomia, dezorientáciou alebo kŕčmi. Typický epileptický záchvat môže začať náhlym stuhnutím tela, nasledovaným rytmickým trhaním končatín. Po záchvate býva pacient výrazne unavený, zmätený, môže mať bolesť hlavy, svalov alebo si nepamätá, čo sa stalo.
Dôležité je vedieť, že priebeh epileptických záchvatov sa môže časom meniť. Každý nový, silnejší alebo inak vyzerajúci záchvat by mal posúdiť lekár, pretože môže signalizovať zmenu stavu alebo potrebu úpravy liečby.
Diagnostika epilepsie
Diagnostika epilepsie patrí výlučne do rúk neurológa a môže prebiehať v akomkoľvek veku a to od dojčiat až po seniorov. Základom je podrobný rozhovor s pacientom a jeho blízkymi, pretože presný opis epileptického záchvatu je často kľúčový.
Dôležitou súčasťou vyšetrenia je EEG, teda záznam elektrickej aktivity mozgu. V niektorých prípadoch sa vyšetrenie robí opakovane alebo dlhodobo, pričom sa lekári snažia zachytiť typické zmeny. Počas EEG môže byť pacient vystavený podnetom, ktoré môžu záchvat vyvolať, napríklad blikajúcemu svetlu alebo hlbokému dýchaniu.
Cieľom nie je pacienta ohroziť, ale získať čo najpresnejšie informácie pre správnu diagnózu. Podľa potreby sa dopĺňajú aj zobrazovacie vyšetrenia mozgu, aby sa vylúčili štrukturálne príčiny epilepsie.
Epileptické záchvaty – čo robiť? Prvá pomoc
Otázka ako zastaviť epileptický záchvat je veľmi častá, no je dôležité povedať pravdu samotný záchvat sa nedá násilne prerušiť. Prvá pomoc spočíva v ochrane pacienta pred poranením, najmä hlavy, uvoľnení tesného oblečenia a zabezpečení voľného dýchania. Pacienta nikdy nedržíme nasilu a nevkladáme mu nič do úst.
Ak má pacient predpísanú záchrannú liečbu, najčastejšie ide o diazepam podávaný rektálne. Tieto lieky sa používajú vtedy, keď záchvat trvá dlhšie alebo sa opakuje. V lekárni vždy zdôrazňujeme, že rodina musí presne vedieť, kedy a ako tieto lieky podať.
Záchrannú službu treba volať vtedy, ak epileptický záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, ak sa záchvaty opakujú bez návratu vedomia alebo ak ide o prvý záchvat v živote. V týchto prípadoch už ide o život ohrozujúci stav, pretože mozgové bunky spotrebúvajú veľké množstvo energie a kyslíka, čo môže viesť k ich poškodeniu.
Liečba epilepsie
Ako sa lieči epilepsia, závisí najmä od typu epileptických záchvatov, veku pacienta, pridružených ochorení a celkového životného štýlu. V praxi pacientom vysvetľujeme, že neexistuje „jeden univerzálny liek na epilepsiu“, ktorý by bol vhodný pre každého. Liečba je vždy individuálna a často sa dolaďuje postupne.
Základom liečby sú antiepileptické lieky, ktorých úlohou je stabilizovať elektrickú aktivitu mozgu a znížiť riziko epileptického záchvatu. Niektoré liečivá sú účinnejšie pri fokálnych záchvatoch, iné pri generalizovaných formách epilepsie. Aj preto neurológ vyberá liek podľa presného typu epilepsie, nie náhodne.
V praxi sa stretávame s tým, že pacienti majú pocit, že liek hneď nezabral. Antiepileptiká sa však titrújú postupne, teda dávka sa zvyšuje pomaly v priebehu týždňov až mesiacov. Tento postup znižuje riziko nežiaducich účinkov a umožňuje nájsť najnižšiu účinnú dávku. Ak jeden liek nezaberá dostatočne alebo spôsobuje nežiaduce účinky, lekár môže liečbu zmeniť alebo pridať ďalšie liečivo. Kombinácia liekov nie je zlyhaním liečby, ale bežnou praxou pri niektorých formách epilepsie.
Pacienti sa často pýtajú, či musia lieky užívať doživotne. Odpoveď nie je vždy rovnaká. Niektoré formy epilepsie, najmä u detí, môžu časom vymiznúť a liečba sa po rokoch postupne vysadzuje. U iných pacientov je liečba dlhodobá alebo celoživotná. Dôležité je, že lieky sa nikdy nevysadzujú náhle, ale vždy postupne a pod dohľadom lekára, pretože náhle vysadenie môže vyvolať ťažký epileptický záchvat.
Každý antiepileptický liek môže mať nežiaduce účinky. Najčastejšie ide o únavu, ospalosť, závraty, poruchy koncentrácie alebo tráviace ťažkosti. Väčšina týchto prejavov je výraznejšia na začiatku liečby alebo pri zvyšovaní dávky a postupne ustupuje.
Veľmi citlivou témou je liečba epilepsie v tehotenstve. Niektoré antiepileptické lieky môžu zvyšovať riziko vývojových chýb plodu, iné sú považované za bezpečnejšie. V praxi vždy zdôrazňujeme, že plánovanie tehotenstva by malo prebiehať v spolupráci s neurológom a gynekológom. Samovoľné vysadenie liekov v tehotenstve je však oveľa nebezpečnejšie než samotná liečba, pretože nekontrolované epileptické záchvaty ohrozujú matku aj dieťa.
Domáce lieky na epilepsiu
Domáce lieky na epilepsiu v zmysle vyliečenia neexistujú a je dôležité to povedať otvorene. To, čo však má obrovský význam, je životný štýl pacienta. V lekárni často vidíme, že práve jeho úprava dokáže výrazne znížiť frekvenciu epileptických záchvatov.
Základom je pravidelný spánok, vyhýbanie sa alkoholu a zvládanie stresu. Alkohol je častým spúšťačom záchvatov a zároveň môže znižovať účinok antiepileptických liekov. Fajčenie síce priamo záchvaty nevyvoláva, ale zhoršuje celkové zdravie a spánkový režim.
Keto diéta má svoje miesto pri niektorých formách epilepsie, najmä u detí, ktoré nereagujú na lieky. Funguje na princípe zmeny energetického metabolizmu mozgu, keď sa obmedzia sacharidy a mozog využíva tuky. Nie je však vhodná pre každého a nikdy by sa nemala zavádzať bez odborného dohľadu.
Pacienti sa často pýtajú, či môžu chodiť na festivaly, vianočné trhy alebo do prostredia s blikajúcimi svetlami. Odpoveď závisí od typu epilepsie. U niektorých ľudí môžu blikajúce svetlá záchvat vyvolať, u iných nie. Vždy odporúčame opatrnosť, dostatok spánku a vyhýbanie sa kombinácii svetiel, alkoholu a vyčerpania.
Z pohľadu farmaceuta je veľmi dôležité upozorniť, že niektoré voľnopredajné lieky môžu znižovať prah pre epileptický záchvat. Opatrní by mali byť pacienti najmä pri niektorých sirupoch proti kašľu, liekoch s obsahom pseudoefedrínu, alkoholu alebo pri nadmernom užívaní kofeínu.
Častá otázka sa týka výživových doplnkov. Omega-3 mastné kyseliny môžu mať podporný význam pre celkové zdravie, no nejde o liečbu epilepsie. Naopak, prípravky ako ginkgo biloba môžu u niektorých pacientov zvyšovať riziko záchvatov a ich užívanie bez konzultácie neodporúčame.
Pacientom vždy hovoríme, že akýkoľvek nový liek alebo doplnok by mali konzultovať s lekárom alebo farmaceutom. Nie preto, aby ich obmedzovali, ale aby sa predišlo zbytočnému riziku.
Je epilepsia nebezpečná?
Epilepsia môže byť nebezpečná najmä vtedy, ak nie je liečená alebo ak pacient nedodržiava odporúčania. Riziko nesúvisí len so samotným záchvatom, ale aj s prostredím, v ktorom k nemu dôjde ako napríklad pri šoférovaní, kúpaní alebo práci vo výškach.
Komplikácie po epileptickom záchvate
Po epileptickom záchvate sa môže objaviť výrazná únava, bolesti svalov, dezorientácia alebo poruchy pamäti. Opakované záchvaty môžu viesť k psychickým ťažkostiam, úzkosti a zníženiu kvality života, preto je ich kontrola zásadná.
Je epilepsia smrteľná?
Otázka, či je epilepsia smrteľná, je pochopiteľná. Väčšina pacientov s dobre liečenou epilepsiou má normálnu dĺžku života. Riziko úmrtia sa zvyšuje najmä pri neliečenej epilepsii, častých záchvatoch a nedodržiavaní liečby, preto zdôrazňujeme význam pravidelnej kontroly a spolupráce s lekárom.
Ako predchádzať záchvatom?
Prevencia epileptických záchvatov spočíva v dôslednom užívaní liekov, dostatku spánku, obmedzení alkoholu a zvládaní stresu. V lekárni často pomáhame pacientom identifikovať individuálne spúšťače, ktoré môžu záchvaty vyvolávať.
Epilepsia – často kladené otázky (FAQ)
Je epilepsia liečiteľná?
Epilepsia sa u mnohých pacientov dá veľmi dobre kontrolovať a niektoré formy, najmä v detstve, môžu časom úplne vymiznúť.
Ako dlho žijú ľudia s epilepsiou?
Pri správnej liečbe majú ľudia s epilepsiou porovnateľnú dĺžku života ako bežná populácia.
Môže osoba s epilepsiou získať vodičský preukaz?
V mnohých prípadoch áno. Závisí to od kontroly epileptických záchvatov a rozhodnutia lekára podľa platnej legislatívy.
Zdroje:
Is epilepsy a disability?. – https://www.medicalnewstoday.com/articles/is-epilepsy-a-disability
Cognitive disability and epilepsy. – https://epilepsyfoundation.org.au/managing-epilepsy/cognitive-disability-and-epilepsy/
Living with epilepsy – benefits and support. – https://www.epilepsy.org.uk/living/benefits
Epilepsy – diagnosis and treatment. – https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/epilepsy/diagnosis-treatment/drc-20350098
Epilepsy treatment options. – https://www.epilepsy.com/treatment
Types of seizures. – https://www.epilepsy.com/what-is-epilepsy/seizure-types
Epilepsy diagnosis. – https://www.epilepsydiagnosis.org/
Epilepsy overview (NHS). – https://www.nhs.uk/conditions/epilepsy/
Nutrition and epilepsy review study. – https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7551815/
Things you can’t do with epilepsy. – https://www.medicalnewstoday.com/articles/things-you-cant-do-with-epilepsy
